Pokoj mysle

Pokoj mysle má mnoho podôb a každý z nás ho nachádza iným spôsobom. Pre mňa je to moment stíšenia sa, vypnutia, kedy človek spomalí, vyprázdni myseľ a ponorí sa do seba...

Dnešná doba na nás kladie veľa nárokov. Musíme byť úspešní v práci či v škole, viesť usporiadaný rodinný a bohatý spoločenský život, stíhať sa starať o domácnosť a popri tom vyzerať skvelo a byť zdravý. Nájsť si popritom všetkom čas na seba môže byť niekedy ťažké ba až nemožné. Kým sme mladí a máme viac energie, ide nám všetko akosi ľahšie. Naopak s pribúdajúcim vekom už nie sme tak odolní voči stresu, okolitým vplyvom, pociťujeme menej energie.

Poznám ľudí, ktorí mi vo svojich 50. či 60. rokoch hovoria, že sa stále cítia rovnako, akoby boli stále mladí. Nuž u každého z nás je to iné. U jedného sa únava, pokles výkonnosti, či zdravotné problémy dostavia v tridsiatke, u iného v päťdesiatke. No jedna vec je istá. Verte mi, že tí 60-nici, ktorí sa stále cítia mladí proste žijú zdravo a sú šťastní. Do veľkej miery je naše fyzické zdravie ovplyvnené práve naším životným štýlom. Tým, ako sa stravujeme, koľko fyzickej aktivity vykonávame, no i tým, či a koľko oddychujeme a relaxujeme – práve oddych a relaxácia majú markantný vplyv na fyzické a psychické zdravie človeka. Nie sú to len naše gény. Životným štýlom vieme veľa ovplyvniť.

Je dôležité uvedomiť si že naša myseľ je ako motor auta. Ak sa o ňu nebudeme starať, ak jej nedoprajeme pravidelný oddych, regeneráciu môže sa stať, že sa pokazí, vypovedá nám službu. Čoraz častejšie sa v okolí stretávam s ľuďmi, ktorí trpia syndrómom takzvaného vyhorenia, ktorý je dôsledkom vysokého pracovného tempa, stresu a nedostatku odpočinku.

V tom každodennom zhone častokrát alebo úplne zabúdame, že aj duševná hygiena je dôležitá. Ak by sme iba pracovali a plnili si rôzne každodenné povinnosti bez toho aby sme si dopriali čas na seba a trošku sa z toho života aj tešili, rovno by sme mohli povedať, že sa od robotov ničím nelíšime. Nezabúdajme, že život je aj o spoznávaní nových miest a ľudí, objavovaní nových chutí, či vôní, o veciach, ktoré mame radi, či jednoducho niekedy aj o ničnerobení a leňošení. Nežime preto, aby sme pracovali, ale pracujeme preto, aby sme žili. 

Pre mňa je pokoj mysle stav, ktorý dosiahnem pobytom v prírode, napríklad v lese či na lúke, kedy si ľahnem do trávy, zavriem oči a vnímam len spev vtákov a šum vetra alebo hľadím na oblohu. Nejde o meditáciu, skôr o akési vypnutie, kedy nevnímam nič iné len prítomný okamih. Skúste to aj vy. Mne to dodá toľko energie a pocitu šťastia ako nič iné.

Rovnaký stav mysle môžeme dosiahnuť nielen pobytom v prírode ale aj pri počúvaní hudby, cvičení či športe alebo pri trávení času s ľuďmi na ktorých nám záleží a s ktorými sa cítime dobre.